Prvú písomnú správu o obci Bajany poznáme v listine z roku 1361 ohľadne zaberania dediny Vysoká , ktorej majetok susedil s chotárom Bojan . Z obsahu listiny vyplýva , že tamojšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1361 a patrili k nemu územné majetky v ustálenom rozsahu. Vyvinutá obec , ktorá patrila panstvu hradu Nevické - Užhorod , sa spomína v roku 1370 .
Obec Bajany leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale pri ľavom brehu rieky Uh v nadmorskej výške okolo 107 m . Susedí s obcami Lekárovce , Pavlovce nad Uhom , Vysoká nad Uhom a Maťovské Vojkovce . Do polovice 20 . storočia mala obec trvalý názov Bajánháza , Bajánház , odvtedy Bajany .
Pôvod dediny možno zistiť jazykovedným výkladom názvu Bajánháza , ktorý sa používal v úradnom maďarskom prostredí od 14 . storočia . Časť - haza svedčí , že išlo o zemiansku osadu , pričom meno Bajan , či Bojan dosvedčuje , že zeman bol slovenského pôvodu . Doslovný preklad názvu dediny môže byť Bajanov domov .
Vznik osady zeman Bojana predpokladáme v 13 . , prípadne v prvej polovici 14 . storočia . Vznikla na majetku starších Mirkoviec . Nepochybne to dosvedčuje jej ojedinelý názov z roku 1439 , zložený z názvu v zmysle Malé Mirkovce v stotožňujúcom vzťahu s názvom Bojan . Dedina a priľahlý územný majetok patril v 14 . a 16 . storočí zemanom , ktorí tam bývali a názov dediny používali v prídomku .
V 14 . storočí na území našej dediny zaiste hospodárili aj sedliacke domácnosti , ktoré neskôr schudobneli , alebo sa odsťahovali . V 15 . a 16 . storočí tu už sedliakov nebolo . Pozemky zabrali zemania a pri ich obhospodarovaní im pomáhali miestni želiari . V r . 1599 stálo v sídlisku 4 až 5 obývaných poddanských / želiarskych / domov a pravdepodobne aj jedna - dve kúrie zemanov .
Na prelome 16 . a 17 . storočia bola Bajanhaza malou dedinou s chudobným poddanským a zemianskym obyvateľstvom . Zemania tu bývali aj v 17 . a 18 . storočí . Pozoruhodné je , že v roku 1715 tu hospodárilo 8 sedliackych domácností , avšak v roku 1720 v osade nebola nijaká poddanská domácnosť . V roku 1828 bolo v obci 59 domov a 424 obyvateľov .
V 19 . storočí vlastnili tunajšie majetky KOROSKÉNYIOVCI a BERZEVICZYOVCI . Majiteľom pozemkov od terajšieho čísla domu 26 po číslo domu 31 bol zeman Koroskényi , ktorý vlastnil dva hony v našom chotári a zaoberal sa poľnohospodárstvom a chovom hovädzieho dobytka .
Z tohoto obdobia sa až do dnešných čias zachoval kaštieľ , ktorý patril rodine Berzeviczyovcov . Dnes je majetkom rodiny Ujlakiovcov . Na dvore kaštieľa , ako nemý svedok čias minulých , rastie 110 - ročná lipa , ktorá je zákonom chránená . Na pozemku kaštieľa býval pred Berzeviczyovcami zeman Tabódy Pál , pôvodný majiteľ usadlosti . Môžeme spomenúť aj mená ďalších zemanov , vlastniacich majetky v našom chotári :
Košut Tamáš , Orosová Rozália , Bernát Žigmond , Danč Ištván , Felfoldy Daniel . Vlastníkmi pôdy boli zo sedliakov iba Pihulič Gyorgy a Hudák Ján,obyvatelia obce Bajany. Neskôr sídliskovo oživili dedinu noví usadlíci a nepochybne z iniciatívy zemanov postavili drevený kalvínsky kostol . Vtedy už bola Bajanhaza maďarskou dedinou s maďarským i rusínskym názvom .
Vtedajší obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom a tkáčstvom . Aj na pečatidle zo začiatku 19 . storočia je v strede pečatného poľa vyrytý po pažiti kráčajúci kôň . Tento symbol nepriamo a predsa mnohovravne poukazuje na miestne poľnohospodárstvo . Obec ním vyjadruje , že na poľnohospodárske práce využíva kone a nie bežnejší rožný statok .
Za I . ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo . V rokoch 1939 - 1944 bola obec pripojená k Maďarsku .
V obci sú postavené 3 kostoly :
- rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho bol postavený v roku 1910 . Filiálka patrí do farnosti Lekárovce , ktorej správcom je Mgr . Jozef Križalkovič
- terajší reformovaný kostol bol postavený v roku 1936 , predchádzal mu drevený kostol . Správcom farnosti je Mgr . Henrieta Kondášová
- gréckokatolícky chrám sv . Cyrila a Metoda je novodobá stavba . Základný kameň bol položený v roku 1990 a stavba bola dokončená v roku 1992 . Patrí do farnosti Lekárovce , ktorej správcom je ThDr . Marek Pejo .
Najväčší rozmach dediny nastal v 60 - tych a 70 - tych rokoch 20 . storočia , kedy bola postavená väčšina obytných domov , hospodárskych budov občanov a taktiež aj budovy a stavby obce . Okrem kostola je najstaršou budovou budova ZŠ , postavená v roku 1930 , ktorá stojí dodnes . Jej priestory sú po dlhšej prestávke využívané ako I . stupeň ZŠ pre ročníky 1 . - 4 . a pre počítačovú miestnosť.
V roku 1958 bol postavený miestny obytný dom , ktorý viac rokov obývala rodina Foldešových , dnes je prenajatý na účely predajne potravín .
V roku 1968 bola postavená budova požiarnej zbrojnice a v roku 1969 hospodárska budova Obecného úradu .
V roku 1973 sa zrealizovala stavba kultúrneho domu . V roku 1979 sa začalo so stavbou budovy terajšieho Obecného úradu a MŠ , ktorej predchádzalo rozbúranie budovy starej maďarskej školy z roku 1863 . Budova bola daná do užívania v roku 1984 .
V akcii „ Zet " bola postavená budova terajšieho obchodu Jednota a miestneho pohostinstva v roku 1968 .
Miestny vodovod je našim občanom k dispozícii od roku 1989 , od roku 1994 je obec splynofikovaná .
V roku 2007 sa ukončila výstavba Domu smútku, ktorá bola daná do užívania.
V prevej polovici roku 2008 sa ukončila výstavba kanalizácie, tým sú ukončené v obci všetky inžinierske siete.
Kým v roku 1828 bolo v obci už spomínaných 59 domov s 424 obyvateľmi , k dnešnému dňu má naša obec 184 čísel domu s počtom obyvateľov 491 . Vekové zloženie obyvateľstva je nasledovné :
- Od 0 do 18 rokov máme 102 obyvateľov
- Od 19 do 60 rokov 273 obyvateľov
- Nad 60 rokov 109 obyvateľov .
Počet mužov je 238 a počet žien 256.
Podľa vekového zloženia obyvateľstva obce musíme bohužiaľ skonštatovať , že naša dedina starne .
Neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti je mládež . Mládež je nová krv zajtrajška , naša budúcnosť . Ako ju vychováme , naučíme , tak sa budeme mať . Je smutné , že za prácou z našej obce do zahraničia odchádza cca 10 % obyvateľstva .
Ostatní majú možnosť kultúrneho a športového vyžitia vo futbale , volejbale , v stolnom tenise , návštevou posilňovne . Organizujú sa diskotéky . Mládež má svoju spoločenskú miestnosť - klubovňu .
Naša obec je spravovaná Obecným úradom , na čele ktorého od 28 . mája 2005 je Bc . František Genco , zvolený vo voľbách v roku 2006, po smrti p . Františka Kontru , ktorý bol vo funkcii 11 rokov .
Zo žijúcich bývalých predstaviteľov obce spomeniem p . Jána Hudáka , p. Juraja Treľa. Tajomníkom bývalých MNV bol aj p. Štefan Kopor a p. Anna Budišová . Predsedami bývalých MNV boli aj p . Jozef Terebeššy , p. Ján Sabo , p. Štefan Tirpák , p. Andrej Kark, p. František Čičvák, p. Juraj Salay, p. Ján Lenčéš a ďalší . Títo už bohužiaľ nie sú medzi nami. Česť ich pamiatke!
Všetkým patrí poďakovanie za ich prácu vykonanú v prospech obce a občanov .
V roku 1958 bolo v obci založené JRD . Prešlo rôznymi štrukturálnymi a organizačnými zmenami , no napriek tomu poskytovalo zamestnanie mnohým občanom obce .
V roku 1993 JRD zaniklo . Poľnohospodárska pôda prešla do užívania občanov . Tí , ktorí o užívanie nemali záujem , dali svoju pôdu do prenájmu firme Matex a NOP , ktorí hospodária na pôde v katastrálnom území obce . Celková výmera katastra obce je 558 ha . Niekoľko rokov dozadu najviac občanov v produktívnom veku bolo zamestnaných vo Veľkých Kapušanoch , vo Vojanoch v Elektrárni a v Slovnafte a v okresnom meste Michalovce v rôznych podnikoch , závodoch a úradoch . Po roku 1989 sa aj v našej obci zvýšila nezamestnanosť . Veľa ľudí prišlo o prácu , v obci máme 35 nezamestnaných . V tomto roku sa tento počet znížil , pretože hlavne mladí ľudia odchádzajú za prácou za hranice Slovenska , najmä do Čiech , Nemecka , Anglicka a pod . Úlohou Obecného úradu a členov obecného zastupiteľstva je okrem iného aj to, aby sa v obci vytvorili kvalitné podmienky pre život ľudí , aby mladí ľudia mali chuť a inšpiráciu pre návrat do rodnej obce .
Naša v úvode spomínaná prechádzka históriou obce sa končí . Verím , že ste sa počas nej dozvedeli viac o obci . Ak sme na niečo alebo na niekoho zabudli , prepáčte nám to . Históriu obce tvoria udalosti, ale hlavne my , ľudia . Vlastnými silami a skutkami sa postarajme o to , aby história obce BAJANY bola pre ďalšie generácie zaujímavá a poučná , aby i čosi po nás pre budúcnosť zostalo .
