Domov sú ruky položené na stole
v nedeľnom tichu , po práci ,
prázdne a čakajúce ,
rozhodujúce ,
jediné , ktoré vytvárajú dejiny .
Domov sú ruky , na ktorých smieš plakať .
Skryjú tvoju tvár , vlhkú od potu a od sĺz .
Môžu pritúliť , zachrániť a zohriať .
Ale aj priložiť prsty na hrdlo a
stisnúť . "
Slovami básnika Miroslava Válka začíname prechádzku históriou našej obce.